Hovorí sa, že pred 10000 rokmi "počas jedinej noci a jediného dňa" skvelý ostrov Atlantídu a jej obyvateľstvo pohltilo zemetrasenie a všetko skončilo v hlbinách oceána. Nech však išlo o skutočnosť alebo nie, mýtus o potopenom ostrove sa neustále teší hlbokému záujmu. Tento mýtus rezonuje s myšlienkou vedomostí zatratených ("potopených") v podvedomí.
Naozaj existovala Atlantída? Niekto prehlasuje, že jej impérium zahŕňalo časti Ameriky, Afriky, Európy a dokonca i Ázie; obyvatelia Atlantídy mali červenú pleť a silné okultné schopnosti; títo ľudia zneužili technológiu na báze kryštálu, čo viedlo k ich konečnej skaze. Stonehenge, egyptské pyramídy, mágia a starodávna múdrosť sú odvodené zo znalostí niektorých obyvateľov Atlantídy, ktorým sa podarilo utiecť pred katastrofou.
V poslednej dobe hľadalo mnoho expedícií pozostatky Atlantídy, najviac v oblasti Azorských či Bahamských ostrovov, kde boli v roku 1968 na pobreží Grand Bahama nájdené kamenné dosky, ktoré tvorili tzv. "Cestu Bimini". Niketorý vedci označujú tieto dosky za dôkaz existencie Atlantídy a poukazujú na proroctvo Edgara Cayca, že znovuobjavenie Atlantídy v dobe medzi rokmi 1958 a 1998 bude veštiť globálny chaos. Iní, optimistickejší ľudia, uvažujú o tom, že mýtus o Atlantíde je založený na nedokonalej ľudskej spomienke na katastrofu spôsobenú v 15 storočí pred naším letopočtom erupcie Thery (Santorini) v Egejskom mori. Táto erupcia mohla zničiť ostrov (teda Atlantídu) s civilizáciou minojskej Kréty, ostrov ležiaci 90 míľ južne od Kréty.
Uvedené fakty boli po prvý krát zaznamenané asi pred 2 400 rokmi Platónom v diele Timaeus. Prostredníctvom štátnika Solóna (asi v roku 600 pr.n.l) píše Platón o ceste do Egypta. "Vy Gréci ste všetci iba deti," hovoril starý kňaz Sais v Delte Solónovi, "...nemáte žiadnu vieru, ktorá má korene v starej tradícii... A dvôvod je tento. Boli a budú mnohé katastrofy, ktoré ničia ľudstvo, najväčšie katastrofy budú ničiť ohňom a vodou", nakoniec kňaz popísal "ostrov väčší než Lýbia, ktorý kedysi ležal naproti úžine, ktorú nazývame Hékarlove stĺpy." Tu vznikla obrovská ríša. Jej obyvatelia vtrhli do Európy, ktorú bránili starí Grékovia pokiaľ "nezačalo zemetrasenie a záplavy.. a behom jedného strašlivého dňa a noci všetkých bojujúcich mužov nepohltila zem a pokiaľ ostrov Atlantídu nepohltilo more a nezmizol."
Platón podrobne popisuje Atlantídu. Ríšu ovládalo desať kráľov. Hlavné mesto bolo obkolesené troma kruhmi kanálov; najväčší chrám v strede ostrova bol zasvätený Poseidónovy a Cleitó; v kráľovskom paláci tiekla teplá a studená voda; na pozemkoch sa chovali divoký býci. A tak ďalej. Niektorí ľudia hovoria, že takéto detaily si Platón nemohol vymyslieť - ale jeho žiak Aristoteles bol medzi prvými, kto poukázal na to, že spomínaný popis je fantázia, ktorú si Platón vymyslel, aby mravne pozdvihol prirodzené vlastnosti a dôsledky neskrotných ľudských ambícií.