SKUTOČNOSŤ ALEBO MÝTUSY?
Keltská mágia
Obyvatelia South Uista veria, že údolie zvané Glenstyle rozliehajúce sa medzi dvoma horami na východnej strane tohto ostrova bolo obývané duchmi. Miestny obyvatelia ich nazývali Veľký ľudia. Nikto z mužov či žien sa neodvážil vstúpiť do tohto údolia bez toho aby sa najprv úplne neodovzdal Veľkým ľuďom a nechal sa nimi sprevádzať. Zvyk ľudí z Western Isles polievať istý malý kopec kravským mliekom je odôvodnený prítomnosťou ducha zvaného Brownie, duch, ktorý sa často objavoval v podobe vysokého muža s dlhými hnedými vlasmi.
Keltovia sa v Európe objavili približne v roku 1300 pred Kristom, ale pravdepodobne pochádzajú zo vzdialených východných oblastí: ich poetické verše a svadobné zvyky sú podobné Brahmanom v Indii. Keltské miestne názvy (nemeton : háj) možno nájsť až v strednom Turecku. Pohybovali sa po Európe bojovali nahí, zbierali hlavy a hovorili v hádankách. Uctievali bojovníkov, básnikov (barkov) a druidov. Keltovia tvrdili že ľudská duša a vesmír sú nezničiteľné, nebáli sa smrti a prebodávali obete, z ktorých smrteľných kŕčov čítali augurskú veštbu.
Keltovia sa usídlili na západnom pobreží Európy od polovice šiesteho storočia pred Kristom a začali osídľovať britské ostrovy. Írsky mýtus zaznamenáva inváziu Partholonových synov Nemediansa, Fir Bolga a magického Tuatha de Danaana a detí Mila zo Španielska. Neskôr prišli Brythonovia, ktorých jazyk sa stal základom modernej velštniny a bretonštiny. Keltovia prekryli zbytky megalitickej spoločnosti, ktorá pred tisícami rokov dokončila stonehenge. Druidovia keltskej spoločnosti však uznávali silu tých, ktorý tam boli skôr.
Keltovia verili na reinkarnáciu, sily, ktorými vládli, ako zmeny podoby, veštenie, druhé videnie a neviditeľnosť, pravdepodobne pramenili z techník, ktoré používali pri joge. Všeobecná viera v takéto sily a v ducha sveta pretrvávala medzi Keltami vďaka imaginatívnemu temperamentu a príbuzenstvu s prírodou. Pokiaľ ostatné národy stavali mestá, Keltovia zostávali v okrajových divokých oblastiach Európy a boli spojený s prvotnými silami. Kvílenie vetra bolo nariekanie Banshee; "nehody" boli znaky a odkazy; dočista ohryzená lopatka ovce zrkadlila budúcnosť; obilie sa sialo keď bol mesiac v splne; zelené pahorky boli Sidhe (nadprirodzené bytosti), ktorým sa malo radšej vyhnúť. S takýmito bytosťami sa muselo zachádzať s úctou pretože by mohli začať kradnúť deti. Hlboko v tmavom jazere číhali vodní škriatkovia alebo vodné koníky, ktoré vábili ženy a deti alebo spôsobovali povodne v ktorých sa topili pocestný.
Väčšina kultúr si udržuje zvyky viery na "magickom" systéme znalostí, ktoré popiera moderné uvažovanie a veda. Ale Kelti si udržali viac než väčšina ostatných kultúr, čo je vidieť z pretrvávania druhého videnia (keltsky : an-da-shealladh znamená "dva pohľady") v oblasti Highland možno dokonca i z udalostí hláv z Hexham :
V roku 1972 11 ročný chlapec plel záhradu a pritom vykopal dva ťažké kremeňové kamene opracované do podoby ľudských hláv. Keď sa hlavy dostali do domu, stali sa stredom tajuplných udalostí. Rôzne predmety sa rozbíjali, hlavy samé od seba na mieste otáčali, na mieste kde boli nájdené rozkvitla aj cez Vianoce podivná kvetina. Zhmotnila sa entita z polovice ľudská z polovice ovca, ovplyvňovala a terorizovala susedov. Hlavy boli z domu odstránené a z domu bolo neskôr zariekavaním vyhnané zlo. Preskúmanie daného javu sa ujala Dr. Anne Rossová, odborník na keltskú kultúru. Zistila, že hlavy sú cez 1800 rokov staré a sú pozostatkami keltského rituálu "kultu hlavy". Raz v noci sa Dr. Rossová prebudila do príšernej atmosféry ľadového chladu. Pri dverách stála postava pripomínajúca človeka - vlka, stvorenie pokryté čiernou srsťou a vysoké asi šesť stôp. Stvorenie napokon zmizlo za dverami. Napriek strachu sa doktorka odhodlala stvorenie sledovať, ale ono zmizlo v hmle. Zopár dní potom podobnú skúsenosť zažila aj dcéra doktorky Rossovej. Aj z tohto domu bolo vymetané zlo zariekavaním. Anorganický chemik Dr. Dan Robin hlavy preštudoval. Veril, podobne ako Lethbridge, že niektoré minerály môžu "zaznamenávať" informácie a obával sa, či kremeňové hlavy nemajú nejakú súvislosť s "kliatbou" kedysi dávno vyrieknutú a stále účinnú vďaka elektrizujúcim schopnostiam kameňa. Zdalo sa to ešte pravdepodobnejšie, keď Dr. Robin položil hlavy do auta, aby ich odviezol domov, otočil kľúčom a zistil že motor sa nedá naštartovať. "Dajte pokoj!" zakričal na hlavy a motor naskočil.
V každom prípade nie sú žiadne pochybnosti o tom že hlavy stimulovali javy typu poltergeist.
Obyvatelia South Uista veria, že údolie zvané Glenstyle rozliehajúce sa medzi dvoma horami na východnej strane tohto ostrova bolo obývané duchmi. Miestny obyvatelia ich nazývali Veľký ľudia. Nikto z mužov či žien sa neodvážil vstúpiť do tohto údolia bez toho aby sa najprv úplne neodovzdal Veľkým ľuďom a nechal sa nimi sprevádzať. Zvyk ľudí z Western Isles polievať istý malý kopec kravským mliekom je odôvodnený prítomnosťou ducha zvaného Brownie, duch, ktorý sa často objavoval v podobe vysokého muža s dlhými hnedými vlasmi.
Keltovia sa v Európe objavili približne v roku 1300 pred Kristom, ale pravdepodobne pochádzajú zo vzdialených východných oblastí: ich poetické verše a svadobné zvyky sú podobné Brahmanom v Indii. Keltské miestne názvy (nemeton : háj) možno nájsť až v strednom Turecku. Pohybovali sa po Európe bojovali nahí, zbierali hlavy a hovorili v hádankách. Uctievali bojovníkov, básnikov (barkov) a druidov. Keltovia tvrdili že ľudská duša a vesmír sú nezničiteľné, nebáli sa smrti a prebodávali obete, z ktorých smrteľných kŕčov čítali augurskú veštbu.
Keltovia sa usídlili na západnom pobreží Európy od polovice šiesteho storočia pred Kristom a začali osídľovať britské ostrovy. Írsky mýtus zaznamenáva inváziu Partholonových synov Nemediansa, Fir Bolga a magického Tuatha de Danaana a detí Mila zo Španielska. Neskôr prišli Brythonovia, ktorých jazyk sa stal základom modernej velštniny a bretonštiny. Keltovia prekryli zbytky megalitickej spoločnosti, ktorá pred tisícami rokov dokončila stonehenge. Druidovia keltskej spoločnosti však uznávali silu tých, ktorý tam boli skôr.
Keltovia verili na reinkarnáciu, sily, ktorými vládli, ako zmeny podoby, veštenie, druhé videnie a neviditeľnosť, pravdepodobne pramenili z techník, ktoré používali pri joge. Všeobecná viera v takéto sily a v ducha sveta pretrvávala medzi Keltami vďaka imaginatívnemu temperamentu a príbuzenstvu s prírodou. Pokiaľ ostatné národy stavali mestá, Keltovia zostávali v okrajových divokých oblastiach Európy a boli spojený s prvotnými silami. Kvílenie vetra bolo nariekanie Banshee; "nehody" boli znaky a odkazy; dočista ohryzená lopatka ovce zrkadlila budúcnosť; obilie sa sialo keď bol mesiac v splne; zelené pahorky boli Sidhe (nadprirodzené bytosti), ktorým sa malo radšej vyhnúť. S takýmito bytosťami sa muselo zachádzať s úctou pretože by mohli začať kradnúť deti. Hlboko v tmavom jazere číhali vodní škriatkovia alebo vodné koníky, ktoré vábili ženy a deti alebo spôsobovali povodne v ktorých sa topili pocestný.
Väčšina kultúr si udržuje zvyky viery na "magickom" systéme znalostí, ktoré popiera moderné uvažovanie a veda. Ale Kelti si udržali viac než väčšina ostatných kultúr, čo je vidieť z pretrvávania druhého videnia (keltsky : an-da-shealladh znamená "dva pohľady") v oblasti Highland možno dokonca i z udalostí hláv z Hexham :
V roku 1972 11 ročný chlapec plel záhradu a pritom vykopal dva ťažké kremeňové kamene opracované do podoby ľudských hláv. Keď sa hlavy dostali do domu, stali sa stredom tajuplných udalostí. Rôzne predmety sa rozbíjali, hlavy samé od seba na mieste otáčali, na mieste kde boli nájdené rozkvitla aj cez Vianoce podivná kvetina. Zhmotnila sa entita z polovice ľudská z polovice ovca, ovplyvňovala a terorizovala susedov. Hlavy boli z domu odstránené a z domu bolo neskôr zariekavaním vyhnané zlo. Preskúmanie daného javu sa ujala Dr. Anne Rossová, odborník na keltskú kultúru. Zistila, že hlavy sú cez 1800 rokov staré a sú pozostatkami keltského rituálu "kultu hlavy". Raz v noci sa Dr. Rossová prebudila do príšernej atmosféry ľadového chladu. Pri dverách stála postava pripomínajúca človeka - vlka, stvorenie pokryté čiernou srsťou a vysoké asi šesť stôp. Stvorenie napokon zmizlo za dverami. Napriek strachu sa doktorka odhodlala stvorenie sledovať, ale ono zmizlo v hmle. Zopár dní potom podobnú skúsenosť zažila aj dcéra doktorky Rossovej. Aj z tohto domu bolo vymetané zlo zariekavaním. Anorganický chemik Dr. Dan Robin hlavy preštudoval. Veril, podobne ako Lethbridge, že niektoré minerály môžu "zaznamenávať" informácie a obával sa, či kremeňové hlavy nemajú nejakú súvislosť s "kliatbou" kedysi dávno vyrieknutú a stále účinnú vďaka elektrizujúcim schopnostiam kameňa. Zdalo sa to ešte pravdepodobnejšie, keď Dr. Robin položil hlavy do auta, aby ich odviezol domov, otočil kľúčom a zistil že motor sa nedá naštartovať. "Dajte pokoj!" zakričal na hlavy a motor naskočil.
V každom prípade nie sú žiadne pochybnosti o tom že hlavy stimulovali javy typu poltergeist.
