Najzaujímavejšie záhady a paranormálne
javy.
Plačúci chlapec:
Ak chceš zažiť zvláštnu a celkom nečakanú reakciu u celkom bežných súčastníkov , pokús sa niektorému požiarnikovi z anglického grófstva Yorkshire predať alebo darovať obraz, na ktorom je vyobrazený plačúci chlapec. Ak budeš mať šťastie, dotyčný s poďakovaním odmietne, ale môže sa stať, že sa nazlostí a hodí portrét do teba. Ako to?
Pretože podľa THE NATURE OF THINGS (podstata vecí) a podľa Charlesa Berlitza sa takýto motív v tejto oblasti dáva do spojitosti s podpaľačstvom. Od osemdesiatych rokov hrali namaľovaní plačúci chlapci ústrednú úlohu v sérii záhadných požiarov. Neslýchaný príbeh vyšiel najavo roku 1985 prostredníctvom správy v londínskych novinách SUN.
Správa sa venovala požiarnikovi z Yorksh menom Peter Hall, rozprávajúc o ozajstnej epidémii požiarov, ktoré zničili niekoľko domov až do základov. Nepoškodený zostal vždy jeden predmet: obraz s plačúcim chlapcom. Treba zdôrazniť, že nešlo o jeden a ten istý obraz, ktorý by sa vždy daroval ďalej, ale o rozličné maľby znázorňujúce plačúceho chlapca vo veku od troch do šiestich rokov - v anglicku je to veľmi obľúbený motív a aj sa vyváža. Hoci z budov sa stali dymiace ruiny, nepoškodený obraz visel na niektorej sčernetej stene.
Po uvedení článku noviny Sun zaplavili telefonáty a listy. Malý výber z nich hovorí sám za seba:
Dora Mannová z Mitchamu povedala : "Celý môj dom sa stal obeťou plameňov. Žiadna z mojich malieb sa nezachovala, len novo kúpený obraz s nariekajúcim dieťaťom. Tomu sa vôbec nič nestalo."
Sandra Craskeová z Kilburnu uviedla, že celá jej rodina a jeden priateľ boli postihnutý záhadnými požiarmi, odkedy si kúpili takýto obraz. Linda Flemmingová z Leedsu a Jane McCutcheonová mohli poslúžiť rovnakými príbehmi utrpenia. Tieto správy prišli do redakcie Sun 4. septembra 1985.
O päť dní neskôr zničil Brian Parks z Boughtonu celkom neporušený obraz Plačúceho chlapca, keď požiar ťažko zranil jeho manželku, obe deti a spôsobil veľké škody. Bez najmenšieho poškodenia unikol len Plačúci chlapec.
9. októbra 1985 priviezli Grace Murrayovú s ťažkými popáleninami do nemocnice Stoke-Mandeville. V jej dome v Oxforde vypukol ničivý požiar. Ktorý objekt zostal nedotknutý, nemusíme spomínať osobitne.
21. októbra zničila ohnivá spúšť palác Pavillo_pizza v Great Yormouth, ale v ňom zavesený obraz chlapca s kanúcimi sa slzami nie. 24. októbra musel Kevin Godber z Herringthorpe, ďalší osudom postihnutý majiteľ obrazu, s bezmocným hnevom sledovať, ako jeho dom pohlcujú plamene. Istý obraz visel potom tak ako v prvý deň neporušene na stene, obklopený inými obrazmi, ktoré zhoreli na nepoznanie.
Krátko na to sa pán Amos Mersyside zachoval rovnako ako Brian Parks : Vlastnoručne roztrieskal dva obrazy s plačúcimi chlapcami. Priam zbytočné je spomenúť, že tieto obrazy boli jediné, čo mohol zachrániť nepoškodené z trosiek svojho dymiaceho domu.
William Armitage sa nemohol takto pomstiť, pretože neprežil pyromanské aktivity svojho obrazu (keby som takto definoval tento príšerný proces). Armitage sa stal vo svojom ešte tlejúcom dome vo Weston-super-Mare obeťou plameňov. Vedľa jeho mŕtvoly ležal na zemi obraz so známym motívom. Ako inak, bol to jediný nepoškodený objekt.
Jeden z požiarnikov o tom povedal : "Počul som o tom, ale je predsa niečo iné, ak sa takýchto obrazov skutočne nájde vo vyhoretej izbe a nie je ani len obhorený." Také jasné stanovisko nedostaneš od všetkých yorkshirských požiarnikov. Doma by si však ani jeden nezavesil portrét plačúceho chlapca.
Ak chceš zažiť zvláštnu a celkom nečakanú reakciu u celkom bežných súčastníkov , pokús sa niektorému požiarnikovi z anglického grófstva Yorkshire predať alebo darovať obraz, na ktorom je vyobrazený plačúci chlapec. Ak budeš mať šťastie, dotyčný s poďakovaním odmietne, ale môže sa stať, že sa nazlostí a hodí portrét do teba. Ako to?
Pretože podľa THE NATURE OF THINGS (podstata vecí) a podľa Charlesa Berlitza sa takýto motív v tejto oblasti dáva do spojitosti s podpaľačstvom. Od osemdesiatych rokov hrali namaľovaní plačúci chlapci ústrednú úlohu v sérii záhadných požiarov. Neslýchaný príbeh vyšiel najavo roku 1985 prostredníctvom správy v londínskych novinách SUN.
Správa sa venovala požiarnikovi z Yorksh menom Peter Hall, rozprávajúc o ozajstnej epidémii požiarov, ktoré zničili niekoľko domov až do základov. Nepoškodený zostal vždy jeden predmet: obraz s plačúcim chlapcom. Treba zdôrazniť, že nešlo o jeden a ten istý obraz, ktorý by sa vždy daroval ďalej, ale o rozličné maľby znázorňujúce plačúceho chlapca vo veku od troch do šiestich rokov - v anglicku je to veľmi obľúbený motív a aj sa vyváža. Hoci z budov sa stali dymiace ruiny, nepoškodený obraz visel na niektorej sčernetej stene.
Po uvedení článku noviny Sun zaplavili telefonáty a listy. Malý výber z nich hovorí sám za seba:
Dora Mannová z Mitchamu povedala : "Celý môj dom sa stal obeťou plameňov. Žiadna z mojich malieb sa nezachovala, len novo kúpený obraz s nariekajúcim dieťaťom. Tomu sa vôbec nič nestalo."
Sandra Craskeová z Kilburnu uviedla, že celá jej rodina a jeden priateľ boli postihnutý záhadnými požiarmi, odkedy si kúpili takýto obraz. Linda Flemmingová z Leedsu a Jane McCutcheonová mohli poslúžiť rovnakými príbehmi utrpenia. Tieto správy prišli do redakcie Sun 4. septembra 1985.
O päť dní neskôr zničil Brian Parks z Boughtonu celkom neporušený obraz Plačúceho chlapca, keď požiar ťažko zranil jeho manželku, obe deti a spôsobil veľké škody. Bez najmenšieho poškodenia unikol len Plačúci chlapec.
9. októbra 1985 priviezli Grace Murrayovú s ťažkými popáleninami do nemocnice Stoke-Mandeville. V jej dome v Oxforde vypukol ničivý požiar. Ktorý objekt zostal nedotknutý, nemusíme spomínať osobitne.
21. októbra zničila ohnivá spúšť palác Pavillo_pizza v Great Yormouth, ale v ňom zavesený obraz chlapca s kanúcimi sa slzami nie. 24. októbra musel Kevin Godber z Herringthorpe, ďalší osudom postihnutý majiteľ obrazu, s bezmocným hnevom sledovať, ako jeho dom pohlcujú plamene. Istý obraz visel potom tak ako v prvý deň neporušene na stene, obklopený inými obrazmi, ktoré zhoreli na nepoznanie.
Krátko na to sa pán Amos Mersyside zachoval rovnako ako Brian Parks : Vlastnoručne roztrieskal dva obrazy s plačúcimi chlapcami. Priam zbytočné je spomenúť, že tieto obrazy boli jediné, čo mohol zachrániť nepoškodené z trosiek svojho dymiaceho domu.
William Armitage sa nemohol takto pomstiť, pretože neprežil pyromanské aktivity svojho obrazu (keby som takto definoval tento príšerný proces). Armitage sa stal vo svojom ešte tlejúcom dome vo Weston-super-Mare obeťou plameňov. Vedľa jeho mŕtvoly ležal na zemi obraz so známym motívom. Ako inak, bol to jediný nepoškodený objekt.
Jeden z požiarnikov o tom povedal : "Počul som o tom, ale je predsa niečo iné, ak sa takýchto obrazov skutočne nájde vo vyhoretej izbe a nie je ani len obhorený." Také jasné stanovisko nedostaneš od všetkých yorkshirských požiarnikov. Doma by si však ani jeden nezavesil portrét plačúceho chlapca.
