Najzaujímavejšie záhady a paranormálne
javy.
ALCHÝMIA
Pôvodne vznikla v starej Číne a v Alexandrijských novoplatónskych školách. Termín"Alchýmia" je odvodená zo starého mena pre Egypt, Khem, zanmenajúceho "čierna zem". Alchýmia je teda "umenie čiernej zeme".
Alchymisti vždy mali dva ciele : jeden- premeniť obecný kov na zlato (alebo sa zdalo že o to sa snažia); druhý- nájsť elixír života. To viedlo k dvom druhom alchymistov : Pragmanisti roky pracovali v laboratóriach a vytvárali základy modernej chémie, čo sa im však podarilo; pokiaľ teoretisti, ktorým v 16 storočí Paracelsus pohŕdal kôli tomu, že nosili "vo svojích hlavách zlaté hory, namiesto toho aby dali ruky do ohňa", rozmýšľali nad tým ako nájsť magickú transformovaciu prísadu "Kameň mudrcov". Symbolická dymová clona a utajenie, ktorú si alchymisti obklopili okolo seba (aby ostali nažive) nám dnes neusnadňuje prísť na to čo vlastne alchymisti robili.Boli všetci šarlatáni? Pravadaže do 16 storočia mnohí z nich prehlasovali, že dokážu použiť božské umenie, ktoré založil legendárny Hermes Trismegistus - ale ich grécko-rímsky predkovia sa pôvodne sústredili iba na napodobenie zlata. To robili výrobou žltej zliatiny z obecných kovov, použitím nečistého zlata alebo zfarbením kovov a zliatin. že táto technológia bola na vysokej úrovni je jasné z egyptských návodov na farbenie skla a glazurovanej keramiky. Avšak sen o výrobe pravého zlata z obecného kovu bol stále lákavý a prvý známy autor, ktorý písal o chémii, Zosimos (žil v treťom storočí nášho letopočtu), sen o premene kovu na zlato považoval za uskutočniteľný. Práve tento sen bol podnetom pre objavenie prvotnej hmoty, ktorá mala byť základom fyzickej hmoty. Zdá sa, že to právom doviedlo Grékov k názoru o základnéj častici v prírode.Počas "Temného stredoveku" vyvinuli Arabi praktickú alchýmiu. Geber (8 storočie) vyvinul proces destilácie, sublimácie a kalcinácie. Hovoril, že alchymistov hlavné prednosti by mali byť trpezlivosť a vytrvalosť, avšak tiež zachovávať mýtus, že kľúč k transmutácii (premene) spočíva v kombinácii ortute a síry. Takáto kombinácia nikdy neviedla ku zlatu, ale rozvila sa myšlienka, že je treba specifické esencie síry a ortuti. Tak sa vyvinula mystifikácia, ktorá bola neskôr podporovaná "objavením" diel pripisovaných legendárnemu Hermovi Trismegistovi.Hermes Trismegistus je prvý krát na Západe uvedený v diele DE MINERALIBUS, pojednávanie, ktoré sa pripisuje Albertovi Magnusovi (1206-80), ktorý spolu s Ramonom Lullom (1235-1315) a Rogerom Baconom (1214-94) dominovali
Starogrécky destilačný systém
Okultnému mysleniu trinásteho storočia. Legenda o Hermovi bola odštartovaná o storočie neskôr, keď Ficino preložil staré spisy (Pimander a Asclepius) a prehlásil, že ich autorom je Hermes. Tu možno nastáva okamih, keď sa alchýmia stala transcendentálna.
Frances Zates ukazuje, že európska alchýmia sa vyvinula zo starých mystérijných (záhadných) učení prevzatých gnostiky v dobe ranného kresťanstva. Avšak Ficino aj ostatný verili, že tieto texty napísal Hermes, egyptský mudrc, ktorý žil tri generácie po Mojžíšovi. Toto obdobie nemá hodnoverné historické a vedecké znalosti. Mystické odvolávanie sa na stratený Zlatý vek bolo rovnako tak presvedčivé ako názor, že zlato sa môže vytvoriť z olova. Tak kedy začala mystika, ktorá trvala až do 17 storočia, keď muži ako Robert Boyle v diele The Sceptical Chemist (1661) (Skeptický chemik) spôsobili v tomto alchymistickom sne veľké diery. Jedinou obranou v stále bezohľadnejšom svete potom bolo to, že alchýmia vlastne nepojednávala o premene fyzikálnej hmoty, ale o duši alchymistov. Bolo známe, že alchymisti vyvinuli laboratórne zariadenie a techniku, čo bolo pripojené k celkovým výsledkom vedeckého poznania. To je teda jeden pohľad na alchýmiu ten druhý je :Populárna alchýmia (veľké dielo) sa sústreďuje na premenu olova na zlato. To však vyžaduje, aby alchymista zmenil svoje vlastné vedomie. Tvrdou sebadisciplýnou, snami a víziami sa má alchymista snažiť vytvoriť v sebe samom "kameň mudrcov", prostredníctvom ktorého sa uskutoční premena. Alchymisti predpokládali univerzálnu jednotu prvotnej hmoty, čo znamenalo, že Veľké dielo znižovalo zosobnené ja ("kovu") na onu prvotnú substanciu a potom spätne prebudovalo zosobnené ja na akýkoľvek požadovaný prvok. Začínalo sa na jar, proces zahrňoval pulverizovanie vybranej prvotnej hmoty a jej zahrievanie v hermetickej nádobe (tz. nech slnko zahreje zem, nech inšpirácia zahreje a zúrodní dušu).Väčšina popisov tohoto procesu je nejasná, slová symbolický a fyzikálny su pokladané za jedno. V starých textoch sú slnko (síra) a mesiac (ortuť) predstavované ako kráľ a kráľovna ležiaci spolu v kvapaline. V očistnom teple sa chymicky zlučujú do hermafrodickej podoby. Nové stvorenie (idea:telo) sa prostredníctvom tepla ukáže ako bielosť - albedo : "Biely kameň". Po rokoch, keď bola dosiahnutá duševná a telesná kontrola, je možná psychokinetická premena hmoty.
Pôvodne vznikla v starej Číne a v Alexandrijských novoplatónskych školách. Termín"Alchýmia" je odvodená zo starého mena pre Egypt, Khem, zanmenajúceho "čierna zem". Alchýmia je teda "umenie čiernej zeme".
Alchymisti vždy mali dva ciele : jeden- premeniť obecný kov na zlato (alebo sa zdalo že o to sa snažia); druhý- nájsť elixír života. To viedlo k dvom druhom alchymistov : Pragmanisti roky pracovali v laboratóriach a vytvárali základy modernej chémie, čo sa im však podarilo; pokiaľ teoretisti, ktorým v 16 storočí Paracelsus pohŕdal kôli tomu, že nosili "vo svojích hlavách zlaté hory, namiesto toho aby dali ruky do ohňa", rozmýšľali nad tým ako nájsť magickú transformovaciu prísadu "Kameň mudrcov". Symbolická dymová clona a utajenie, ktorú si alchymisti obklopili okolo seba (aby ostali nažive) nám dnes neusnadňuje prísť na to čo vlastne alchymisti robili.Boli všetci šarlatáni? Pravadaže do 16 storočia mnohí z nich prehlasovali, že dokážu použiť božské umenie, ktoré založil legendárny Hermes Trismegistus - ale ich grécko-rímsky predkovia sa pôvodne sústredili iba na napodobenie zlata. To robili výrobou žltej zliatiny z obecných kovov, použitím nečistého zlata alebo zfarbením kovov a zliatin. že táto technológia bola na vysokej úrovni je jasné z egyptských návodov na farbenie skla a glazurovanej keramiky. Avšak sen o výrobe pravého zlata z obecného kovu bol stále lákavý a prvý známy autor, ktorý písal o chémii, Zosimos (žil v treťom storočí nášho letopočtu), sen o premene kovu na zlato považoval za uskutočniteľný. Práve tento sen bol podnetom pre objavenie prvotnej hmoty, ktorá mala byť základom fyzickej hmoty. Zdá sa, že to právom doviedlo Grékov k názoru o základnéj častici v prírode.Počas "Temného stredoveku" vyvinuli Arabi praktickú alchýmiu. Geber (8 storočie) vyvinul proces destilácie, sublimácie a kalcinácie. Hovoril, že alchymistov hlavné prednosti by mali byť trpezlivosť a vytrvalosť, avšak tiež zachovávať mýtus, že kľúč k transmutácii (premene) spočíva v kombinácii ortute a síry. Takáto kombinácia nikdy neviedla ku zlatu, ale rozvila sa myšlienka, že je treba specifické esencie síry a ortuti. Tak sa vyvinula mystifikácia, ktorá bola neskôr podporovaná "objavením" diel pripisovaných legendárnemu Hermovi Trismegistovi.Hermes Trismegistus je prvý krát na Západe uvedený v diele DE MINERALIBUS, pojednávanie, ktoré sa pripisuje Albertovi Magnusovi (1206-80), ktorý spolu s Ramonom Lullom (1235-1315) a Rogerom Baconom (1214-94) dominovali
Starogrécky destilačný systém
Okultnému mysleniu trinásteho storočia. Legenda o Hermovi bola odštartovaná o storočie neskôr, keď Ficino preložil staré spisy (Pimander a Asclepius) a prehlásil, že ich autorom je Hermes. Tu možno nastáva okamih, keď sa alchýmia stala transcendentálna.
Frances Zates ukazuje, že európska alchýmia sa vyvinula zo starých mystérijných (záhadných) učení prevzatých gnostiky v dobe ranného kresťanstva. Avšak Ficino aj ostatný verili, že tieto texty napísal Hermes, egyptský mudrc, ktorý žil tri generácie po Mojžíšovi. Toto obdobie nemá hodnoverné historické a vedecké znalosti. Mystické odvolávanie sa na stratený Zlatý vek bolo rovnako tak presvedčivé ako názor, že zlato sa môže vytvoriť z olova. Tak kedy začala mystika, ktorá trvala až do 17 storočia, keď muži ako Robert Boyle v diele The Sceptical Chemist (1661) (Skeptický chemik) spôsobili v tomto alchymistickom sne veľké diery. Jedinou obranou v stále bezohľadnejšom svete potom bolo to, že alchýmia vlastne nepojednávala o premene fyzikálnej hmoty, ale o duši alchymistov. Bolo známe, že alchymisti vyvinuli laboratórne zariadenie a techniku, čo bolo pripojené k celkovým výsledkom vedeckého poznania. To je teda jeden pohľad na alchýmiu ten druhý je :Populárna alchýmia (veľké dielo) sa sústreďuje na premenu olova na zlato. To však vyžaduje, aby alchymista zmenil svoje vlastné vedomie. Tvrdou sebadisciplýnou, snami a víziami sa má alchymista snažiť vytvoriť v sebe samom "kameň mudrcov", prostredníctvom ktorého sa uskutoční premena. Alchymisti predpokládali univerzálnu jednotu prvotnej hmoty, čo znamenalo, že Veľké dielo znižovalo zosobnené ja ("kovu") na onu prvotnú substanciu a potom spätne prebudovalo zosobnené ja na akýkoľvek požadovaný prvok. Začínalo sa na jar, proces zahrňoval pulverizovanie vybranej prvotnej hmoty a jej zahrievanie v hermetickej nádobe (tz. nech slnko zahreje zem, nech inšpirácia zahreje a zúrodní dušu).Väčšina popisov tohoto procesu je nejasná, slová symbolický a fyzikálny su pokladané za jedno. V starých textoch sú slnko (síra) a mesiac (ortuť) predstavované ako kráľ a kráľovna ležiaci spolu v kvapaline. V očistnom teple sa chymicky zlučujú do hermafrodickej podoby. Nové stvorenie (idea:telo) sa prostredníctvom tepla ukáže ako bielosť - albedo : "Biely kameň". Po rokoch, keď bola dosiahnutá duševná a telesná kontrola, je možná psychokinetická premena hmoty.
